Premýšľate nad konštrukciou vlastného domova? V tom prípade určite stojí sa zamyslieť nad tým či neinvestujete do nizkoenergetickej domácnosti. Dnes už zrejme každý, kto plánuje stavať, zvažuje domov s nízkoenergetickým štandardom. Vo viacerých okolitých krajinách sa nízkoenergetické domy alebo pasívne stavby stavajú už takmer 30 rokov a nie je výnimkou, že ich výstavbu dotuje štát.
Čo je čo? – klasifikácie
V prvom rade si zodpovedzme otázku – aký je to energeticky úsporný, resp. nízkoenergetický dom? Je to taký dom, ktorý v porovnaní s bežnými novostavbami postavenými podľa noriem spotrebuje menej ako polovicu ich energie na vykurovanie.
Špeciálnym typom nízkoenergetického domu je pasívny dom, ktorý spotrebuje maximálne 15 kWh/m2 za rok (čiže viac ako trojnásobne menej) a zároveň spĺňa aj ďalšie kritériá – podmienku celkovej neprievzdušnosti budovy a obmedzenie množstva energie potrebného na komplexnú prevádzku domu. Pasívnych domov už aj u nás stojí dosť, takže sú k dispozícii skúsenosti s nimi priamo z praxe.
Zatiaľ menej stavaným je tzv. nulový dom, ktorý spotrebuje na vykurovanie prakticky zanedbateľné množstvo energie – menej ako 5 kWh/m2 za rok. Nulové domy však vyžadujú mimoriadne vhodné podmienky, a preto sa zatiaľ neobjavujú v masovejšom meradle.
Výhody a nevýhody
Nízkoenergetické domy majú mnohé výhody, ale aj isté nevýhody. K výhodám patrí hlavne úspora financií pri kúrení – veď vlastne preto sa stavajú. Ruka v ruke s úsporou financií pri kúrení ide aj ekologická prospešnosť – malá závislosť, resp. nezávislosť na raste cien energií, kratšie vykurovacie obdobie a dosiahnutie čiastočnej nezávislosti domu aj v prípadoch porúch verejných sietí.
V správne navrhnutom a zrealizovanom nízkoenergetickom dome sa býva veľmi komfortne. Jeho výstavba si však obvykle vyžaduje o čosi vyššie náklady ako výstavba bežného domu – je to spojené najmä s nutnosťou použitia istých moderných technológií, kvalitnejších materiálov, leveling system, ako aj kvalifikovanej pracovnej sily.
Výška úspor na kúrenie v nízkoenergetickom dome môže dosiahnuť až 60 % oproti rovnakému domu bez nízkoenergetického štandardu. Investícia do nízkoenergetického štandardu sa nám v závislosti od použitých materiálov a technológií vráti v priebehu niekoľkých rokov, nanajvýš jednej – dvoch desiatok rokov.
K nevýhodám okrem vyššej ceny môžeme pripočítať aj to, že je nutné mať nielen dobrý projekt, ale aj naozaj skúsených pracovníkov na stavbe, ktorí precíznou prácou zabezpečia napríklad to, že nikde nebudú tepelné mosty a že všetky stavebné diely aj technológie budú bezporuchové.
Ako na to?
Najjednoduchšie je nechať si postaviť nízkoenergetický dom na kľúč overenou firmou, vtedy získame obyčajne už overený projekt postavený pravidelne školenými pracovníkmi. Firma by mala garantovať funkčnosť, ako aj správne uplatnenie použitých technológií.
Tvar nízkoenergetického domu by mal byť čo najhutnejší, tvarová kompaktnosť veľmi významne prispieva ku zníženiu potreby tepla na vykurovanie. Rôzne átriá a zimné záhrady by mali byť od vykurovaného priestoru úplne tepelne oddelené. Stavba nevykurovaného suterénu je pre nízkoenergetický dom miernou príťažou, ak sa preň rozhodneme, mal by mať samostatný prístup mimo vykurovaného priestoru – ešte lepšie by bolo, ak by mal úplne samostatný vstup.
Materiál
Nízkoenergetický dom môžeme postaviť z bežne používaného materiálu, pri výstavbe ide hlavne o zaručenie dostatočnej tepelnej izolácie a elimináciu tepelných mostov pri dodržaní ostatných základných pravidiel. Na našom území sa najčastejšie stavajú murované domy, a to aj v nízkoenergetickom štandarde. Niet sa čo diviť, lebo práve tieto domy majú u nás dlhoročnú tradíciu. Ešte stále pretrváva istá nedôvera k stavbám z dreva, ktoré sa zvyčajne považovali za menej trváce a vhodné skôr na rekreačné ako na trvalé bývanie.
Ak sa rozhodneme pre murovanú stavbu, na výber máme široký rad materiálov, no ak chceme vytvoriť jednovrstvovú konštrukciu, ideálnym materiálom sú presné tehly plnené tepelnou izoláciou.
